Čo je to UV žiarenie?

UV žiarenie bolo objavené už v roku 1801 nemeckým fyzikom J. W. Ritterom. Je to elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou v rozsahu 400 - 10 nanometrov. Vo frekvenčnom spektre sa tento rozsah nachádza medzi viditeľným svetlom a röntgenovým žiarením. Podľa množstva vyžarovanej energie sa rozdeľuje do troch skupín - A, B a C. Germicídne, alebo aj baktericídne, žiarenie je relatívne krátka časť svetelného spektra v oblasti UV-C žiarenia s vlnovou dĺžkou 253,7nm.

Ako funguje dezinfekcia UV žiarením?

Expozícia živých organizmov UV žiareniu (baktérii, plesní, roztočov ale aj osôb, zvierat a rastlín) spôsobuje fyziologické zmeny, ktoré spočívajú v rozpade niektorých chemických postupností v štruktúre DNA/RNA. Tieto zmeny zamedzujú možnosti rekonštrukcie a prenosu genetickej informácie. Organizmus sa tak nedokáže ďalej rozmnožovať a odumiera. Po dostatočnej expozícii zostáva ožiarené miesto z mikrobiologického hľadiska prakticky sterilné.

Priame žiariče

Slúžia na priamu expozíciu dezinfikovaného priestoru alebo povrchu. Výhodou je vysoká účinnosť, vysoká opakovateľnosť a predvídateľnosť. Výhodou je aj relatívne krátka doba expozície pri dezinfekcii vzduchu a povrchov. Nevýhodou je, že žiarenie má vážny dopad na všetky živé organizmy, preto sa počas ožarovania nesmie v miestnosti nachádzať žiadna osoba, zviera ani rastlina.

Legislatíva Slovenskej republiky určuje povinnosť používať v každom zdravotníckom zariadení, najmä v ambulanciách, germicídne žiariče. Viac informácií nájdete vo Výnose Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (link).